Preklady softvérov a aplikácií s dôrazom na presnosť a kvalitu

Lokalizácia softvéru je komplexný proces

Lokalizácia softvéru nie je len o preklade, je to komplexnejší proces prispôsobenia nielen jazykovým, ale aj právnym, kultúrnym a technickým požiadavkám špecifického regiónu. Poradíme vám, ako sa na lokalizáciu pripraviť, na čo sa zamerať a ako najlepšie pripraviť váš softvér, aby samotný preklad bol procesne jednoduchý a v čo najvyššej miere automatizovaný.

Dávno sú preč časy, keď sa softvérové reťazce komplikovane prekladali skopírované do tabuliek.
Zjednodušene povedané – dokážeme si poradiť s akýmkoľvek štruktúrovaným zdrojovým súborom, či už to je xml, json, resx, php, csv a pod.

V ideálnom prípade sa lokalizácia skladá z dvoch fáz – prvotnou fázou je internacionalizácia, po ktorej prichádza na rad samotná lokalizácia. Internacionalizácia sa definuje ako spôsob napísania kódu tak, aby bez zmeny tohto kódu mohol program pracovať v rôznych jazykových mutáciách. Zahŕňa štandardizované postupy návrhu a vývoja, ktoré v prípade správnej implementácie zaistia jednoduchú a bezstarostnú lokalizáciu. V praxi to môže dokonca znamenať aj rozdielny dizajn používateľského rozhrania.

Treba napríklad počítať s tým, že text v novom cieľovom jazyku bude mať rozdielnu dĺžku, bude inak používať množné čísla (každý jazyk môže mať iný počet plurálov), môže sa čítať zľava doprava alebo sprava doľava. Tomu je potrebné prispôsobiť nielen samotný obsah, ale aj používateľské rozhranie.

Medzi osvedčené postupy patria:

• používanie tzv. resource files – každý plánovaný jazyk má svoj vlastný súbor, pričom tento elegantnejší spôsob lokalizácie zaistí, že samotné preklady sa nijako nedotknú hlavného kódu vašej aplikácie alebo softvéru;
• používanie unikátnych identifikátorov (ID) pre každý reťazec – to zaistí prehľadnosť a lepšiu štrukturalizáciu, a to aj pri používaní prekladových pamätí (Translation memories – TM), obzvlášť v prípade kontinuálnych požiadaviek na preklady;
• používanie komentárov priamo v kóde na zaistenie zrozumiteľného kontextu pre prekladateľa;
• správne používanie lokálnych jazykov – kanadská francúzština nie je rovnaká ako francúzska;
• vhodné nastavenie kódovania (množín znakov) – na správne zobrazenie cieľových jazykov použiť minimálne kódovanie UTF‑8, s ohľadom na ázijské jazyky potom UTF‑16;
• vytvorenie tzv. style guide – to znamená súboru špeciálnych pravidiel pre preklad, ako sú napríklad:
  • firemná terminológia a prípadne korporátny štýl,
  • formátovanie čísel, dátumov, mien a jednotiek,
  • štýl jazyka – formálny, neformálny, technický, konverzačný a pod.,
  • používanie skratiek
  • atď.